Ani sa mi nechce veriť, že už zajtra pôjdeme na zápis do školy. Chlapci sa naozaj veľmi tešia a budú v triede asi trochu rarita. Pani učiteľka, ktorá ich bude mať ako triedna, mi hovorila, že dvojčatá tu už dlho nemali. Na jednej strane je veľmi rada, že nie sú úplne rovnakí, sú totiž dvojvaječní, ale ja si myslím, že si ich aj tak bude pliesť. Keď si ich pletie aj stará mama, tak cudzí ľudia to budú mať o to ťažšie. Do triedy s nimi bude chodiť ešte jedno dievčatko z nášho bytového domu, ktoré je o tri mesiace starší, takže tu majú kamarátku. Ale hlavne majú jeden druhého, takže sa o ne nemusím toľko báť. Zo začiatku je asi budem ešte vodiť k trolejbusu, ale verím, že sa čoskoro naučia chodiť sami. Cez prechod to zvládajú moc dobre.
Náš dom, náš hrad
Ešte pred mesiacom sme riešili usporiadanie ich detskej izby, pretože nie je nijako veľký a máme dosť obmedzené možnosti. Nakoniec sme poradili so známym, ktorý je odborník práve čo sa týka nábytku a zariadení a vďaka nemu ho majú ako klietku. Vošli sa sem aj dva detské písacie stoly, aby mali chlapci svoje pohodlie a miesto, kde si budú písať úlohy a tvoriť, čo ich napadne. Moc sa mi páči výsledok našej práce.